Milosť Košice

Články

Úvod > Články > Čo s krízou?

Čo s krízou?

Jaroslav Kříž

klasy-opt-2.jpeg

Problémy, starosti a trápenia sú súčasťou osudu ľudstva. Tento jav existuje už od raja - od doby, kedy Adam s Evou prestúpili Božie nariadenie.

Po tom, čo Adam zhrešil, Boh k nemu prehovoril takto: „A Adamovi povedal: Preto, že si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal a riekol: Nebudeš jesť z neho, zlorečená bude zem pre teba; s bolesťou budeš z nej jesť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľač ti bude rodiť a budeš jesť poľnú bylinu. V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš.“ (1Moj 3:17-19) Keďže sú sily, ktoré sú nepriateľské voči človeku, život prináša permanentne veľa problémov, aj keď veci idú relatívne dobre, sú však také obdobia, kedy je situácia vážna a príde kríza. Slovo kríza je odvodené z gréckeho slovesa krinó, ktoré znamená oddeliť, vybrať, voliť a výrazu krisis, podstatného mena s významom rozhodnutie, rozsúdenie. Kríza je teda rozhodujúce obdobie, ktoré rozsúdi kvalitu vecí.

Múdre správanie sa v dobe hojnosti pomohlo Jozefovi prekonať obdobie krízy.

Súčasná finančná a hospodárska kríza je vážna v tom, že postihla najsilnejšie svetové ekonomiky a postupne sa dotýka celého sveta. Globálne krízové obdobia (v Biblii sú to niekedy obdobia hladu) sa periodicky v spoločnosti objavujú. Tento jav sa nepodarilo vyriešiť žiadnemu spoločenskému poriadku, ani ho do napravenia všetkých vecí Mesiášom nebude možné vyriešiť. Komunistom sa nepodarilo vytvoriť pozemský raj a možno z toho boli prekvapení, lebo mali všetky možnosti: ovládali pracovnú silu, trhy, mali takmer absolútne rozhodovacie právomoci, no súdruhom sa podarilo všade za pomerne krátku dobu voviesť štáty, v ktorých uchopili moc, do krízy. Komunistické štáty upadali do krízy rýchlejšie ako iné spoločenské systémy. Dôsledkom marxizmu je kríza finančná, hospodárska i morálna. Vždy, keď sa komunistom podarilo dostať hospodárstvo štátu na kolená, zamerali sa na rabovanie tých štátov, kde ešte niečo zostalo a mali úplne vážny plán ovládnuť celý svet. Heslo: „Proletári všetkých krajín spojte sa“, ktoré bolo v logu Rudého práva, bolo skutočne výstražné. Materializmus spoľahlivo spôsobil krízu nielen v oblasti hospodárskej, ale aj morálnej a duchovnej. Vedľa toho je kapitalizmus nesporne lepším riešením, ale ani trhový mechanizmus nevie vyriešiť krízy, lebo ich hlavnou príčinou je hriech. To, že za biedou je kliatba, treba zdôrazniť vždy, keď v náboženských kruhoch počujeme hlasy, ktoré sú proti požehnaniu a hospodárskemu rozkvetu. Tieto myšlienky sú nielen hlúpe, ale aj kruté. S tŕním, bodľačím a neúspechom je treba vždy pototvárne bojovať, a nie ich vyzdvihovať, alebo dokonca považovať za požehnanie.

Božie slovo hovorí, že všetky veci
napomáhajú tým, ktorí milujú Boha

Cieľom môjho článku je zamyslieť sa nad tým, ako sa Boh staral o svojich v dobe hladu (alebo iných krízových situáciách), či už išlo o jednotlivcov, kmene alebo celý národ, aké faktory boli rozhodujúce, že obdobím hladu prešli s požehnaním. Zatiaľ je totiž veľmi ťažké odhadnúť, čo sa bude v celosvetovom meradle diať. Isté je, že dôjde ku zmenám. Kríza vždy spôsobí spoločenské zmeny, dôjde k preskupeniu síl a bohatstva. Niektorí ľudia sú vyzdvihnutí, niektorí ľudia stratia moc a do určitej miery sa zmení spoločenský poriadok. Podľa Biblie môžeme prorocky určiť vývoj spoločnosti zhruba tak, že dôjde k centralizovaniu moci. Boh nechce, aby bola centralizovaná akákoľvek moc v rukách diktátorov alebo úzkej vládnucej špičky. Od babylonskej veže Boh decentralizoval ľudstvo a všetky pokusy moc centralizovať sú antikristovské. V týchto tendenciách pôsobí antikristovský duch, lebo ku koncu dejín bude skutočne možné, aby jeden človek vďaka zhromaždeniu informácií, kapitálu, technológií a politickej moci mohol ovládnuť podstatnú časť sveta - minimálne oblasť bývalej Rímskej ríše. Je len jeden, komu bola daná každá moc a jeho meno je Pán Ježiš Kristus Nazaretský. Právomoc všetkých ostatných ľudí je obmedzená. Politická moc musí byť prenesená na viaceré inštitúcie, v hospodárstve musí byť konkurencia, a aj v duchovnej oblasti nie je možné hovoriť o jednom duchovnom vodcovi.

Boh sa stará o svojich aj v dobe hladu

Žiaľ, pred našimi zrakmi prebehne posilnenie právomocí štátu. Vstup štátnych financií do súkromného kapitálu bude mať za následok kontrolu súkromných finančných inštitúcií, čo ďalej vyvolá väčší tlak na prerozdelenie financií a hospodárska súťaž sa pomaly bude meniť na plánované hospodárstvo s tým, že právomoci jednotlivých štátov budú slabnúť a posilní sa právomoc tých, ktorí skutočne vládnu Európskej únii. V skutočnosti vládnu tí, ktorí rozhodujú o financiách. Zaoberám sa tým práve preto, že sa zdá, že vstupujeme reálne do antikristovského obdobia. Nezabúdajme, že na konci ľudstva bude jedna superkríza, ktorú nám popisuje Zjavenie Jána. Buďte pokojní, toto ešte nie je ona.

Čo teda teraz majú znovuzrodení kresťania vlastne robiť. Je treba sa modliť, aby sa situáciu podarilo čo najskôr stabilizovať a znova sa rozbehol hospodársky rozvoj. Ďalej musíme oveľa viac preniesť svoju dôveru v Boha, musíme lepšie rozumieť Božiemu slovu a začať podla neho konať. Väčšinou veci idú celkom normálne a človek dostane mzdu za svoju prácu, a tým vie naplniť základné životné potreby. Ak sú však veci nevypočítateľné, je nevyhnutné prepnúť na nebeskú nádej, keď z prirodzenej oblasti už nevieme získať požehnanie, treba sa preniesť do oblasti Božieho slova, kde je požehnanie nevyčerpateľné.

Pozrime sa na príbeh niekoľkých patriarchov, ktorým Boh dal dobré svedectvo, ako prešli dobou hladu.

Povolanie Abraháma

Dvanásta kapitola 1.Mojžišovej začína povolaním Abraháma. V niekoľkých veršoch tu dostáva veľa dobrých zasľúbení, no v desiatom verši prekvapivo vidíme život Abraháma a celej jeho veľkej komunity (niekoľko tisíc ľudí - iba sluhov, ktorí boli doma narodení, mal 318) ohrozený, lebo začal hlad. „Potom povstal hlad v zemi a Abram odišiel dolu do Egypta, aby sa tam zdržoval do času ako hosť, pretože bol veľký hlad v zemi.“ (1Moj 12:10)

Abrahám odišiel do Egypta a evidentne sa dopustil chýb. Božia milosť a vernosť sa prejavila v tom, že aj napriek tomu odišiel z Egypta požehnanejší, než ako tam vošiel. „Išiel tedy Abram hore z Egypta, on i jeho žena i so všetkým, čo mal, a Lot s ním, na juh. A Abram bol veľmi bohatý na dobytok, na striebro a zlato.“ (1Moj 13:1-2) Po kríze nebol Abrahám bohatý, bol veľmi bohatý. Nie je to dobre? Je veľmi dôležité posilniť svoju zmluvu s Bohom a veriť Božím zasľúbeniam v oblasti zaopatrenia. Napríklad Filipanom 4:19 alebo Matúš 6:33 sú nadherné Božie zasľúbenia.

Izákova viera

Už by nás nemalo prekvapiť, že aj v priebehu života Izáka prišlo obdobie hladu. „A povstal v zemi hlad, mimo tamtoho prvého hladu, ktorý bol za dňov Abrahámových, a Izák odišiel k Abimelechovi, kráľovi Filištínov, do Gerára. Lebo sa mu bol ukázal Hospodin a riekol mu: Neodchádzaj dolu do Egypta, ale bývaj v zemi, o ktorej ti poviem.“ (1Moj 26:1-2) Boh sa k Izákovi osobne prihovoril, aby neodchádzal do Egypta. Izák sa musel rozhodnúť či bude veriť prirodzeným možnostiam, ktoré mu ponúkal Egypt, alebo uverí Božiemu slovu a zostane v zemi, ktorá bola suchá, vyprahlá - v zemi hladu. Príbeh pokračuje tak, že Izák sial v suchej zemi v dobe hladu a mal vynikajúcu úrodu - zožal stonásobok. Bolo to možné iba tak, že jeho skutok sejby vychádzal z viery v Božie slovo. Spolu s osivom zasieval Izák aj vieru a výsledok bol fantastický. Filištínci nesiali, preto nemali žiadnu úrodu a Izák začal v ich strede hospodársky prosperovať, Boh ho začal povyšovať. Samozrejme, že v Božom záujme bolo povýšiť Izáka, lebo ak by zostal hospodársky slabý, Filištínci by sa ho nebáli a veľmi ľahko by ho porazili. Ani dnes nie je dôvod myslieť si, že Boh uvažuje inak. Nie je dôvod, aby bohabojný veriaci, ktorý v robote podáva poctivý výkon, mal byť z roboty prepustený. Prečo by mal v robote zostať smilník, ktorý všetky svoje peniaze prehrá v automatoch. Aj my pracujme s vierou, bez obáv. Prajem každému, aby na neho platilo to, čo čítame o Izákovi: „A človek narástol veľký a prospieval viacej a viacej a rástol tak, až bol veľmi veliký.“ (1Moj 26:12-13)

Jákobova prefíkanosť

Jákob sa dostal do problémov, ktoré si čiastočne spôsobil sám. Podvodom získal požehnanie namiesto svojho brata, čo sa nikdy neoplatí. To, že sa Jákob prezliekol za Ezava, sa mu vrátilo dvojnásobne, keď Lában oklamal Jákoba a namiesto Ráchel mu dal za ženu Leu, a taktiež Jozefova pestrofarebná sukňa namočená v krvi Jákoba presvedčila, že Jozef zomrel. Jákob mal veľmi zlého zamestnávateľa, ktorý ho neustále okrádal a držal ho v chudobe. Jákob tvrdo pracoval vo dne i v noci, znášal teplo aj chlad a vždy keď začal prosperovať, Lában mu zmenil mzdu. Je veľmi zaujímavé, ako Boh z tejto bezvýchodiskovej situácie vyniesol Jákoba von. Boh mu ukázal „fintu“, ktorá spôsobila, že Lábanove stáda prešli do vlastníctva Jákoba. Predstavil sa mu ako Boh Abraháma a Izáka, Boh, s ktorým Jákob urobil zmluvu v Bet-eli. Oplatí sa pozrieť, čo sa stalo v Bét-eli. Keď Jákob uteká pred Ezavom, nocuje v Bet-eli a vidí, že je to miesto, nad ktorým je otvorené nebo, lebo Boží anjeli tam zostupujú a vystupujú. Vtedy sa rozhodol urobiť s Bohom zmluvu. Vzal kameň, ktorý mal pod hlavou, ktorý predstavuje Božie slovo (Krista), pomazal ho olejom a prehlásil: „Vtedy sľúbil Jakob sľub a povedal: Ak bude Boh so mnou a bude ma chrániť na tejto ceste, ktorou idem, a dá mi chleba jesť a rúcho odiať sa, a navrátim sa v pokoji do domu svojho otca, bude mi Hospodin Bohom. A tento kameň, ktorý som postavil na pamiatku, bude domom Božím. A zo všetkého, čo mi dáš, ó, Bože, dám ti istotne desatinu.“ (1Moj 28:20-22) Pozorne si prečítajte, čo Jákob povedal a urobte rovnaké rozhodnutie.

Jákobovi sa teda v krízovej situácii zjavil Boh a ukázal mu, ako môže získať zo stád dobrú mzdu. Keď sa s Lábanom dohodli, že mzdou budú pásikavé mláďatá, všetky lepšie kusy boli pásikavé, keď sa dohodli na strakatých, boli strakaté.

Existuje taký druh múdrosti, ktorý môžeme nazvať ako prefíkanosť alebo vychytralosť, vynaliezavosť (po hebrejsky ormaPr 8:5). Nemáme tým na mysli ľstivého človeka, ktorý sa snaží každého podviesť. Tento druh múdrosti je v živote človeka skrytý, nie je bežne badateľný, ale vtedy, keď je zdanlivo neriešiteľná situácia, človek urobí niečo (ťah, finta), čo ho zo zlej situácie dostane von.

V 34. kapitole sa Jákob s celým kmeňom znovu dostáva do krízy. Jeho dcéra Dína sa začala priateliť s dievčatami okolitých národov a výsledkom bolo, že spáchala hriech s jedným urodzeným mladým mužom - Sichemom. Je to dosť symbolické. Aj dnes veriace dievčatá pozerajú „čo letí“ a ťahá ich medzi rovesníkov, aj keď vedia, že títo Pána nehľadajú a žijú bezbožne. Jákobovou chybou bolo, že túto vec neriešil, a tak sa na to podujali Dínini bratia Simeon a Lévi. Sľúbili Sichemovi Dínu v prípade, že sa celý rod jeho otca obreže, no keď mali najväčšie bolesti, tak ich všetkých pobili. Vtedy sa Jákob zľakol a uvedomil si, že celý jeho rod je vo veľkom nebezpečenstve. „A Jákob povedal Simeonovi a Lévimu: Zarmútili ste ma a spôsobili ste mi trápenie, lebo ste ma zosmradili obyvateľom zeme, Kananejom a Ferezejom, a ja mám len málo ľudí. Ak sa zhromaždia na mňa, zabijú ma, a budem vyhladený ja i môj dom.“ (1Moj 34:30) Uvedomil si, že sú oproti okolitým národom veľmi slabí, zraniteľní a kedykoľvek môžu byť vyhubení. Uvedomil si, ako si potrebuje byť istý nadprirodzenou Božou ochranou a oporou, preto sa začal posväcovať všetok ľud. Zbavovali sa všetkých nečistých vecí, vyhádzali modly, zanechali hriech a očistili sa. Z tohto nám plynie ďalšie poučenie pre časy krízy. Je dobre prehodnotiť život svoj, rodiny aj celej cirkvi a zbaviť sa všetkého nečistého, aby sme si boli istí Božou priazňou.

Jozefova múdrosť

Jozefove príbehy sú známe. Bol bohabojným chlapcom a jeho otec Jákob ho miloval. Žiarliví bratia ho predali a Jozef sa ocitol ako otrok v Egypte. Tu dokonca pre falošné obvinenie Putifarky skončil vo väzení. Keď bol Jozef v žalári, sníval sa faraónovi zvláštny sen, v ktorom Boh ohlasoval, že po siedmich úrodných rokoch príde na Egypt sedem rokov hladu. Keď faraón rozprával, že sa mu snívalo o siedmich tučných kravách a siedmich kvalitných klasoch, po ktorých prišlo sedem šeredných kráv a sedem vysušených klasov, nikto okrem Jozefa význam sna nevedel vyložiť. Na faraóna však urobilo dojem nielen to, že Jozef vedel sen vyložiť, ale hlavne, že vedel dať radu, ako sa majú na dobu hladu pripraviť. „Nech to učiní faraón! A nech ustanoví úradníkov nad zemou a bude brať piaty diel úrody z egyptskej zeme po sedem rokov hojnosti. A nech nazhromaždia všelijakej potravy za tých sedem dobrých rokov, ktoré prídu teraz a nahromadia obilia pod ruku faraonovu, potravy po mestách, a strážiac zachovajú to. A tie potraviny budú odložené zemi na sedem rokov hladu, ktoré budú v egyptskej zemi, a nebude zem vyplienená hladom.“ (1Moj 41:34-36) Jozefova múdrosť bola taká zreteľná, že faraón a jeho služobníci okamžite pochopili, že táto múdrosť nevychádza z ľudskej duše, ale je nadprirodzená - Božia. „Vtedy povedal faraón svojim služobníkom: Či nájdeme iného takého muža, v ktorom by bol Duch Boží? A faraón povedal Jozefovi: Pretože dal Boh tebe znať všetko toto, nieto iného tak rozumného a múdreho človeka, ako si ty. Ty budeš nad mojím domom, a podľa toho, čo rieknu tvoje ústa, bude sa spravovať všetok môj ľud; len o kráľovský prestol budem väčší od teba.“ (1Moj 41:38-40) Pre múdrosť, ktorá bola v Jozefovi, prežil Egypt sedem rokov hladu, no nielen to, za obilie, ktoré bolo v hlade čím ďalej vzácnejšie, skúpil celý majetok Egypta, ale hlavne, zachránil od hladu svojho otca, bratov a ich rodiny.

Vidíme, že s Božou múdrosťou sa dajú prežiť aj krízové situácie. Prosme o múdrosť. Šalamún prosil a Boh ho vypočul, verme, že počuje aj nás. Jákob radí nasledovné: „A jestli sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí od Boha, ktorý dáva proste všetkým a nevyčituje a bude mu daná.“ (Jk 1:5) Božia múdrosť umožní človeku uvidieť situáciu tak, ako ju vidí Boh, a tiež nájsť najlepšie riešenie. Múdrosť umožní najlepšie využiť potenciál, schopnosti, financie, informácie, známosti a skúsenosti. Nezabúdajme, že počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova.

Eliáš u vdovy v Sarepte

Eliáš sa modlil a prestalo pršať ako znamenie súdu nad vládou kráľa Achaba a jeho manželky Jezábeľ. Keď sucho už ťažko doliehalo na krajinu a začal hlad, Boh poslal Eliáša do Sarepty k jednej vdove, aby ho zaopatrovala potravou. „A tak vstal Eliáš a išiel do Sarepty. A keď prišiel k bráne mesta, hľa, bola tam nejaká žena vdova, ktorá zbierala drevo, a zavolajúc na ňu riekol: Dones mi, prosím, v nádobe trochu vody, aby som sa napil. A keď išla doniesť, zavolal na ňu a riekol: Dones mi, prosím, aj kúsok chleba vo svojej ruke. Na to riekla žena: Ako že žije Hospodin, tvoj Boh, nemám ani podpopolníka, iba čo mám v galete za hrsť múky a trochu oleja v nádobe. A hľa, beriem dva kúsky dreva, aby som, keď prídem, pripravila to sebe a svojmu synovi, aby sme to zjedli, a potom zomreli. A Eliáš jej riekol: Neboj sa, idi, učiň, ako si riekla, len najprv sprav mne z toho nejaký malý podpopolník a dones mi sem von a sebe a svojmu synovi spravíš potom. Lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraelov, že galeta múky sa nevytroví, ani nebude chýbať v nádobe oleja až do toho dňa, v ktorý dá Hospodin dážď na zem.“ (1Kr 17:10-14)

Z prirodzeného hľadiska bolo Eliášovo správanie veľmi necitlivé. Od chudobnej vdovy pýtal to posledné, čo mala. Boh však chcel týmto spôsobom uviesť Eliáša aj vdovu i s jej synom do sféry nadprirodzenej starostlivosti. Vdova bola postavená pred rozhodnutie, či bude naďalej dúfať na zmenšujúce sa možnosti, ktoré boli v prirodzenej sfére, alebo uverí Božiemu slovu, a tým sa dostane do sféry nevyčerpateľného zaopatrenia. Spôsob, ako vdova so synom vstúpila do nevyčerpateľného Božieho požehnania, bol ten, že v prirodzenej oblasti uprednostnila Božieho muža. Prečo? Eliáš bol poslaný, aby bojoval proti Jezábeľ. Pri všetkej úcte k chudobnej vdove, neviem si predstaviť, že by vedela konfrontovať národ na hore Karmel, zviesť oheň z neba a znovu otvoriť nebo. K tomu bol povolaný Eliáš a vdova rešpektovala Boží záujem viac ako svoj.

Aj my si musíme uvedomiť, že pokiaľ budeme hľadieť iba na svoje vlastné záujmy a na prvom mieste sa budeme usilovať o naplnenie potrieb svojich a rodinných, môže sa nám stať, že prirodzené zdroje začnú byť v dobe krízy nedostatočné. Chápeme však, že je tu dôležitejší Boží plán a to je Cirkev Ježiša Krista. Ak sa budeme usilovať o to, aby Cirkev bola zaopatrená, prosperovala a bola schopná splniť svoju úlohu v spoločnosti, vtedy môžeme mať smelú dôveru, že Boh sa bude o nás starať v časoch dobrých aj zlých.

Všetkým bohabojným čitateľom Logosu prajem, aby podľa príkladu hrdinov viery z Biblie napravili svoje životy, nech sa naplní Božia vôľa v živote každého a nech máte všetkého hojnosť vy aj vaše rodiny. Veď Božie slovo hovorí, že všetky veci napomáhajú tým, ktorí milujú Boha.